Letí, letí letadlo...

24.04.2018

Prečo helikoptéroví rodičia v skutočnosti nemilujú svoje deti?

Kika Kováčiková 01.02.2018 0

Rodičia, ktorí sa neustále vznášajú nad svojimi deťmi, non-stop v strehu, aby ich zachránili vždy, keď sa vyskytne nejaký problém. Ako také helikoptéry.

Termín prvýkrát použil detský psychológ Haim Ginott ešte v 70. rokoch minulého storočia, dnes je v psychologickej literatúre bežne používaný.

Shutterstock

Diagnóza: helikoptérový rodič

Sú deťom v pätách, musia mať prehľad o každom ich kroku. Do školy im nosia zabudnutú desiatu, či aktovku, píšu im ospravedlnenky, aj domáce úlohy.

Organizujú im množstvo krúžkov a aktivít, robia im pritom osobných šoférov. Čím hustejší diár, tým lepšie pre ich budúcnosť. A o to sa už postarajú, aby nad ňou nevisel žiaden mráčik. V opačnom prípade zletia nadol, aby svoje deti zachránili, či pred "zlými" učiteľmi, či pred "zlými" kamarátmi alebo iným "nepriateľom."

Títo mega-aktívni rodičia bývajú vnímaní svojím okolím ako super-hrdinovia, hodní príkladu. Mnohí sa s nimi porovnávajú a neraz si vyčítajú, že nerobia pre svoje deti "všetko." Práve v tom je však ten háčik.

Skutočná láska nevyhladzuje deťom cestičky a neobsypáva ich ružovými lupienkami. Neukracuje deti o dôležité životné lekcie, ktoré ich pripravia do reálneho sveta.

Prečítajte si aj: Ako si dieťa ustelieš, tak budeš spať


Helikoptérový rodič s prúdovým motorom

Helikoptéroví rodičia, píšu Foster Cline a Jim Fay, autori knihy Rodičovstvo s rozumom a láskou, sú posadnutí túžbou vytvoriť pre svoje deti dokonalý svet, v ktorom ich deti nebudú musieť čeliť problémom, nepríjemnostiam, nepohodliu, či sklamaniu.

No neostáva iba pri zachraňovaní a bránení.

Už v 90. rokoch si autori všimli modernejšiu verziu helikoptérových rodičov, ktorých začali volať "rodičia - helikoptéry s prúdovým motorom." To sú rodičia, ktorí neváhajú zaútočiť na každého, kto by ich deti chcel zobrať na zodpovednosť:

"Zlietajú na každého človeka, či organizáciu, ktorá podľa nich predstavuje hrozbu pre nepoškvrnenú povesť ich dieťaťa. Sú okamžite pripravení vystreliť na každého, kto v oblasti správania, morálky, či úspechu nastaví vysokú latku."

Kedysi takéto deti pri prvej príležitosti vyleteli z vysokej školy, dnes by im to rodičia nedovolili, chcú mať "dieťa" pod kontrolou, hoci má 25 či 30 rokov. Neštítia sa žiadať na univerzite o ďalší opravný termín alebo volať do firmy, v ktorej dieťa neuspelo na pracovnom pohovore.

Prečítajte si aj: 18 vecí, ktoré nie som ochotná robiť pre svoje deti


Prečo prehnaná starostlivosť škodí

Keď sa deťom nedarí, rodičia ich učia, že na vine je vždy niekto iný, namiesto toho, aby si osvojili lekciu, že za každým úspechom je kopa vynaloženého úsilia a vytrvalosti.

Druhá stránka tohto prístupu hovorí: si zraniteľný a bezo mňa sa ti to nepodarí. Ak sa potom dieťa ocitne v krízovej situácii a rodič nie je nablízku, nevie si poradiť ani s banálnym problémom, nedokáže ho riešiť, čo v ňom vyvolá pocit bezmocnosti. Dieťa zažíva obrovský stres.

So zvyšujúcim sa vekom to býva ešte horšie, pretože ochranársky vedené dieťa sa nebude vedieť adaptovať na zmeny, ktoré život so sebou nevyhnutne prináša. Môže trpieť úzkostnými až depresívnymi stavmi.

Prehnaná starostlivosť škodí, lebo ubíja sebavedomie. Deti by mali odmalička okúsiť dobrý pocit zo zvládnutej úlohy, či zdolanej prekážky. Ak ich naozaj milujeme, nekazme im to. Nerobme za nich "všetko."